Drony, alebo odborne bezpilotné lietadlá, si v posledných rokoch získali obrovskú popularitu – od rekreačného lietania, cez filmovanie dychberúcich záberov, až po profesionálne využitie v stavebníctve, poľnohospodárstve či záchranných zložkách. Ak s dronmi len začínaš, určite si už narazil na množstvo skratiek a technických výrazov. Tento článok je prvý zo série, ktorá ti pomôže zorientovať sa v základnej terminológii – jednoducho, ľudsky a bez zbytočnej teórie.
UAS, UA a RPAS – v čom je rozdiel?
Začnime úplne od základu. Dron je v skutočnosti iba jedna časť celého systému, ktorý sa označuje ako UAS (Unmanned Aircraft System) – bezpilotný letecký systém. Ten zahŕňa nielen samotné lietadlo (dron), ale aj ovládač, senzory, softvér a v neposlednom rade aj pilota.
Samotný dron – teda „to, čo lieta“ – sa označuje ako UA (Unmanned Aircraft) – bezpilotné lietadlo. Tento výraz sa často používa v legislatíve alebo technických dokumentoch.
Ďalší pojem, ktorý sa často objavuje, je RPAS (Remotely Piloted Aircraft System) – diaľkovo riadený letecký systém. Je to v podstate synonymum k UAS, ale kladie dôraz na to, že lietadlo je riadené človekom na diaľku. Tento termín je bežný najmä v profesionálnom letectve a v regulačných dokumentoch.
Dron – priateľské slovo pre veľkú tému
Bežní ľudia však nehovoria UA či UAS – všetci jednoducho hovoria dron. Je to neformálny, ale dobre zrozumiteľný pojem. Pod „dronom“ dnes rozumieme všetko od malých hračiek až po profesionálne kvadrokoptéry za tisíce eur.
Kto dron ovláda?
Tu prichádzajú na scénu dve dôležité role:
-
Diaľkový pilot (Remote Pilot) – osoba, ktorá fyzicky ovláda dron. Môže ísť o rekreačného letca, fotografa alebo certifikovaného profesionála.
-
Prevádzkovateľ (Operator) – osoba alebo firma, ktorá zodpovedá za prevádzku dronu. Pri hobby lietaní si často pilot aj prevádzkovateľ zároveň, ale pri firemnom použití to bývajú rôzne osoby.
Identifikácia prevádzkovateľa
Od určitej hmotnosti alebo výbavy musí byť každý UAS zaregistrovaný a prevádzkovateľ dostane svoje registračné číslo. To musí byť na drone viditeľne uvedené – najčastejšie formou štítku alebo QR kódu. Bez toho je lietanie nelegálne.
Geozóny – kde sa smie lietať?
Lietanie s dronom nie je úplne voľné – existujú tzv. geozóny – oblasti, kde je prevádzka dronov obmedzená alebo zakázaná. Môžu to byť letiská, vojenské priestory, chránené územia alebo husto zastavané mestá. Každý pilot musí mať geo-awareness – teda vedomie o tom, kde smie a kde nesmie lietať.
Ako ďaleko a ako vysoko?
Dôležitými pojmami sú aj vzdialenosti a výšky, v ktorých sa lieta:
-
VLOS (Visual Line of Sight) – let v priamom vizuálnom kontakte. Pilot musí mať dron stále na očiach bez použitia ďalekohľadu alebo obrazovky.
-
BVLOS (Beyond Visual Line of Sight) – let mimo vizuálneho kontaktu. Takýto let vyžaduje zvláštne povolenie a je určený pre pokročilé alebo profesionálne misie.
-
EVLOS (Extended VLOS) – rozšírený vizuálny dohľad. Tu sleduje dron viac osôb (napríklad pomocník na inom mieste), takže pilot môže lietať ďalej, než by sám dovidel.
Letová výška (AGL)
Pri každom lete sa sleduje výška AGL (Above Ground Level) – teda výška nad aktuálnym terénom, nie nad morom. Maximálna výška pre bežné lety v EÚ je stanovená na 120 metrov AGL.
Navigácia GNSS – ako vie dron, kde je?
Drony využívajú GNSS (Global Navigation Satellite Systems) – teda globálne satelitné navigačné systémy ako GPS, Galileo, GLONASS či BeiDou. Vďaka nim dokáže dron držať pozíciu, vracať sa domov, plánovať trasu alebo lietať autonómne.
Toto bol prvý diel nášho seriálu o dronoch a ich fungovaní. V ďalších článkoch sa pozrieme na praktické tipy na lietanie, rozdelenie kategórií prevádzky, bezpečnostné zásady a odporúčané aplikácie.
A ak to s lietaním myslíš vážne a pripravuješ sa na skúšku pre A1/A3 alebo A2, pozri si našu ponuku – pomáhame s prípravou, máme testové otázky aj vysvetlivky v slovenčine, presne podľa európskej legislatívy.